Múzeum potrebuje reorganizáciu a rekonštrukciu, problémom sú financie a tiež paradoxná situácia, kedy „mestské“ múzeum patrí pod vyšší územný celok, teda pod  štát. VÚC nebude investovať do múzea prezentujúceho mesto a mesto nebude investovať do cudzieho majetku. Túto situáciu treba podľa mňa čím skôr vyriešiť a zabezpečiť dôstojnú prezentáciu mesta pred návštevníkom. Keďže neviem kedy a či k tomu dôjde, uvažoval som o návrhu dočasného múzea/pavilónu, ktoré by zastúpilo slabé mestské múzeum. Trenčín je mesto vybudované na rieke, ale vzťah rieka–mesto nie je tak silný ako v minulosti. Pred vybudovaním vážskej kaskády splavovali pltníci dolu Váhom drevo, od roku 1924 do roku 1937 bola na nábreží drevená plaváreň, tradícia veslovania siaha do roku 1900. V roku 1923 vznikol v Trenčíne prvý vodácky odbor (kanoe klub) na Slovensku, po Prahe druhý v Československu. Okrem toho som sa na stránkach trencinsity.sk dočítal, že v Trenčíne je druhá najkvalitnejšia zásobáreň podzemnej vody na Slovensku. V budúcnosti sa mesto k rieke zrejme vráti, snaha mesta oživiť nábrežie a priblížiť ho k centru je zrejmá a vzbudzuje nádej. Ako pripomienku dávnych čias, ale aj prezentáciu budúcich návrhov či prezentáciu mesta celkovo navrhujem vytvoriť dočasné plávajúce  múzeum na rieke Váh. Drobná stavba by bola nízkonákladová, zhotovená z recyklovaných materiálov, napríklad recyklované drevo. Návrh je rýchlo zmontovateľný aj demontovateľný, keďže je situovaný v inundačnej zóne, v prípade hrozby záplav alebo keď prestane byť aktuálny, je možné stavbu rozobrať a poskladať na inom mieste, či využiť úplne iným spôsobom. Okrem výstavných priestorov budova ponúka strešnú terasu s výhľadom.